Return to site

Denník zlého dievčaťa III.

"Ja nie som dobré dievča. Nikdy som nebola a nikdy nebudem."

Eliza Jane Smithová nie je dobré dievča. Sama to veľmi dobre vie a otvorene priznáva: “Ja nedokážem dodržiavať pravidlá slušného správania a už ani nemá význam sa o to pokúšať. Učivo do školy viem po prvom prečítaní, a ak by som potom nevyviedla nejakú neplechu, roztrhlo by ma.”

Eliza svojím správaním privádza do zúfalstva svoju rodinu, učiteľov a celé okolie, ale naozaj je taká zlá, ako sa na prvý pohľad zdá? Posúďte sami.

Denník zlého dievčaťa opisuje život Elizy Jane od jej školských čias, cez prvého frajera až po prvé zamestnanie, a tak aj keď táto vtipná kniha je síce určená tínedžerkám, zasmeje sa na nej aj dospelá žena. Hoci Eliza žije v USA v 19. storočí, svojím správaním a hlavne názormi by bez problémov zapadla medzi dnešné dievčence. Stačilo by vymeniť mušelínové kvietkované, či ružové kašmírové šaty za roztrhané džínsy a do ruky jej dať iPhone.

Pre lepšiu predstavu o knihe vám prinášame 3 ukážky. 

V dnešnej ukážke pôjdeme s Elizou na stretnutie špiritualistov a bonusová ukážka vám priblíži deň, keď Eliza Jane Smithová ukončila školskú dochádzku.

broken image

 

V meste je kopec špiritualistov, o ktorých musím porozprávať, aj keby ma to malo stáť život. S niektorými sa poznám, a tak som dnes večer išla do ich “kruhu”, ako oni nazývajú svoje stretnutia. Svetlo v miestnosti sa zhaslo, aby duchovia mohli prísť. My sme si posadali do kruhu, držali sa za ruky a čakali na ich príchod. Netrvalo dlho a mediátorka vyskočila, začala tancovať a zavýjať. Povedala, že je posadnutá duchom starého indiánskeho náčelníka, a že sa ho môžeme začať pýtať otázky. Ja som sa opýtala, či to bol Starý Antonín, a ona povedala, že áno, že to bol veľký náčelník Západu, a že zomrel pokojnou smrťou vo svojom vigvame, a že teraz je veľmi šťastný. Ja som povedala, že má nesprávneho indiána, lebo ten pravý bol obesený za to, že zavraždil 50, či 60 ľudí v Centrálnom New Yorku pred 50 rokmi, a že teraz je na betón v pekle. Mediátorka si sadla a znechutene poznamenala, že som jej pokazila celý večer.

Potom vstala ďalšia ženská, prišla ku mne, objala ma, pobozkala a povedala, že je duchom mojej najstaršej sestry, a že ja musím byť dobrá, aby som prišla tam, kde je ona. Aby bolo jasné, ja som nikdy žiadnu inú sestru okrem Sally Ann nemala, nuž som mediátorke povedala, že má v tom trochu zmätok, a že bude lepšie, ak to skúsi znova.

Duch nejakej ženy si sadol do náručia muža oproti mne a predstieral, že je duchom jeho prvej manželky. Za to ju muž objal a zdalo sa, že ju už nikdy nepustí. Ak o tom porozprávam jeho terajšej manželke, tá ho pošle do šťastnej zeme Kanaán najrýchlejším expresným vlakom a mediátorku oskalpuje. Celkovo prišlo dosť duchov, poprevracali stoličky, pílili ľuďom uši, písali listy a zhruba povedané zahrávali sa so Satanom. Ak duchovia naozaj hovoria o ľuďoch tak škaredo, ako mediátori hovorili, tak dávam prednosť tamtomu svetu pred súčasným. Po čase zapálili lampu a všetci sme išli do tranzu. Ja som pekne skoro rezignovala. Len čo som zavrela oči, upadla som do niečoho podobného tranzu, ale moja komunikácia nebola v súlade s ostatnými, a tak ma zastavili - vraj som posadnutá diablom, a preto prišli iba samí zlí duchovia.

Potom uprostred podlahy rozložili oheň, zoskupili sa okolo neho a nebyť mňa, všetci by zhoreli do tla. Ja som bežala ku dverám a vrešťala: “Horí! Horí!” Oni nič nepostrehli, až dokiaľ neprišiel hasičský voz a hasiči ich začali vyťahovať von. Z domu veľa nezostalo, ale oni namiesto toho, aby boli vďační, že som im zachránila životy, sú na mňa naštvaní. Vraj, keby som pokojne sedela, duchovia by sami uhasili oheň, a že už nikdy nesmiem prísť na žiadne ich stretnutie. No a čo, ja už viem, ako predstierať, že ma navštívil duch zomretého, ako sa vykladá budúcnosť z kariet, z pohára vody i čaju, a jedného dňa si založím vlastnú veštiareň a budem im robiť konkurenciu.

*****************************************************************************************************************

BONUS:

Tak som teda úspešne ukončila školu. Vďaka nebesiam, konečne je po všetkom. Na slávnostnom ukončení školskej dochádzky boli ostatné dievčatá oblečené v tradičnej bielej, ale ja som si obliekla nádherný belasý hodváb, a ony všetky boli naštvané, lebo som ich všetky zatienila, čo mňa náramne potešilo. Okrem toho môj frajer je náramný fešák. Bol to presne ten, ktorého sa všetky v lete pokúšali márne uloviť. Ja som ho nebalila, lebo ja nemôžem vystáť chlapcov. On si ale vybral mňa a ja som nedokázala odolať pokušeniu znovu raz naštvať všetky tie sliepky. Večer po slávnostnej ceremónii sa konal veľký bál a on sa venoval výlučne mne. Ja možno nie som až taká dobrá v abstraktných vedách ako poniektoré dievčatá, ale tancovať dokážem ako vtáčatko a o partnerov nikdy nemám núdzu. Veľmi sme si dali záležať na tom, aby nás každý videl, ako si vymieňame fotky a milencov zbláznených do seba sme zahrali tak perfektne, že všetci si mysleli, že sme zasnúbení. Strýko Charlie nemohol prísť, tak on a teta Mary kúpili nádherný prsteň a poslali mi ho po starej mame. Ja som ale predstierala, že to je snubný prsteň. On je síce milý mladý muž, ale ja sa nechcem vydať ešte aspoň dvadsaťpäť, alebo tridsať rokov - možno nikdy. Stará mama kvôli mne plače a mama stále dúfa, že sa jedného dňa usadím a začnem sa správať ako ostatné dievčatá.