Return to site

O Malom princovi a jeho autorovi A. de Saint-Exupérym

Len srdcom vidí človek správne, to podstatné je očiam neviditeľné.

Ak by sa nemožné stalo skutočnosťou a odrazu by postavy z literárnych diel ožili, Saint-Exupéryho Malý princ by podľa všetkého rozprával typickým newyorským prízvukom. Na celom svete obľúbený hrdina francúzskej rozprávky pre deti i dospelých sa totiž nenarodil v Paríži alebo na malebnom francúzskom vidieku, ako by človek predpokladal, ale v srdci Manhattanu a na letnom dome spisovateľa v Asharokene na Long Islande.

Spisovateľ a priekopník v letectve Antoine de Saint-Exupéry prišiel do New Yorku v posledný deň roku 1940. Plánoval sa zdŕžať 4 týždne, ale pobyt sa predĺžil na viac ako 2 roky. Najnešťastnejšie, aj keď najproduktívnejšie obdobie jeho života. Počiatočné nadšenie z New Yorku a ocenenia National Book Award, ktoré získal za svoju knihu Vietor, piesok a hviezdy od American Booksellers Association, rýchlo vystriedala depresia.

Jeho zdravie bolo v úbohom stave a každodenné horúčky boli dôsledkom prekonania mnohých leteckých havárií. Odlúčenosť od svojich priateľov i rodiny vo Francúzsku a nedostatočná znalosť angličtiny na vytváranie nových známosti v New Yorku vyvolávali u neho intenzívny pocit osamelosti. Situáciu iba zhoršovalo jeho búrlivé manželstvo s manželkou Consuelo, ktorá aj napriek tomu, že žila v New Yorku v osobitnom byte o poschodie nižšie ako bol byt Antoineho, vďaka svojmu latinsko-americkému temperamentu a sklonom k dráme, dokázala spisovateľovi poriadne spestriť život.
Odtrhnutý od písania a lietania - jeho dvoch lások, ktoré dávali jeho životu zmysel, Antoine de Saint-Exupéry upadal do beznádeje.
"Napadlo vám niekedy napísať knihu pre deti o vašom malom priateľovi?" opýtala sa raz pri večeri spisovateľa Elizabeth Reynalová, manželka jeho vydavateľa. Malý priateľ, o ktorom sa zmienila, bola postavička, ktorú Antoine de Saint-Exupéry kreslil automaticky všade, kde sa dalo už po mnohé roky.
Odpoveďou jej bol len dlhý pohľad bez slov.
Myšlienka však padla na úrodnú pôdu. Autor po tom, čo sa zásobil papierom, perami, ceruzkami a vodovými farbami, pustil sa do práce. Roztržitý spisovateľ pracoval dlho do noci, nalievajúc sa kávou a Coca-Colou, trúsiac cigaretový popol všade okolo seba. Mnohé stránky rukopisu sú toho dôkazom - škvrny od kávy, či cigaretou prepálená stránka nie sú žiadnou zriedkavosťou. Aj keď Antoine nikdy predtým neilustroval žiadnu knihu, s vervou sa pustil do maľovania obrázkov v tejto.
"Nikdy som nepovedal dospelým, že ja nie som z ich sveta. Ukrýval som fakt, že ja som srdcom vždy bol 5 - 6 ročný. A tak som schovával moje kresby pred nimi. Ale rád ich ukážem mojim malým priateľom. Tieto obrázky sú moje spomienky," vysvetľuje v nepublikovanej pasáži. A naozaj. Kniha je súhrnom Saint-Exupéryho ciest. Zo všetkých miest, ktoré navštívil, chýba v knihe iba New York, aj keď ten bol v pôvodnej verzii takisto zahrnutý.
"Na tejto planéte žijú dva milióny obyvateľov. Ak by sme ich všetkych zvolali na obrovský míting, všetci by sa zmestili na Long Island." Predtým než spisovateľ zmenil Long Island na ostrov v Pacifiku, uvažoval ešte o budove 30 Rockefeller Center (Top of the Rock).

broken image

Antoine de Saint-Exupéry pracoval na Malom princovi v štúdiu svojho priateľa, umelca Bernarda Lamotteho. Lamotte a Saint-Exupéry sa spoznali v Paríži na Sorbonne. Bernardovo štúdio sa nachádzalo na druhom poschodí, nad francúzskou reštauráciou Parížsky život. Dnes obidve poschodia patria francúzskej reštaurácii La Grenouille (3 E 52nd St).
Ďalším z miest, kde vznikala novela Malý princ, bol byt Silvie Hamilton Reinhardtovej na Park Avenue. Silvia bola newyorská novinárka, do ktorej bol Antoine zaľúbený. V knihe je zvečnená v postave Múdrej líšky. Napriek tomu, že jej francúzština bola taká úboha ako jeho angličtina, autor mal pocit, že mu nikto nerozumie lepšie ako ona. "Reč je prameňom nedorozumenia," tvrdí Saint-Exupéry v knihe a jeho vzťah so Silviou je toho len dôkazom. Novinárka bola jeho najväčšou oporou, poradkyňou a nevyčerpateľným zdrojom inšpirácie. Predpokladá sa, že najčastejšie citovaný výrok diela "Len srdcom vidí človek správne, to podstatné je očiam neviditeľné," bol tiež navrhnutý Silviou.

V lete 1942 pokračoval Antoine v práci na Malom princovi v letnom dome v Asharoken na Long Islande. Rukopis bol dokončený v októbri 1942 a kniha publikovaná v apríli roku 1943 v angličtine a francúzštine, ale len na území USA. Vo Francúzsku kniha vyšla až po autorovej smrti v r. 1946. Malý princ bol preložený do viac 250 jazykov a je to najčítanejšie a najprekladanejšie dielo francúzskej literatúry. Originálny rukopis sa nachádza v The Morgan Library & Museum v New Yorku a bol darom Silvie Hamilton Reinhardtovej, ktorej ho venoval Saint-Exupéry, keď odchádzal zo Spojených štátov.

Pozoruhodný život a dielo Saint-Exupéryho motivoval aj česko-amerického spisovateľa a ilustrátora Petra Sísa k napísaniu jeho knihy Pilot a Malý princ, ktorá vyšla nielen v USA, ale aj v Čechách, na Slovensku, vo Francúzsku, Nemecku, Taliansku a Holandsku.

broken image

O svojej knihe mi pán Sís prezradil:

Čo vás inšpirovalo k napísaniu knihy Pilot a Malý princ?

Inspirace byla kniha Malý princ, která měla velký vliv na muj život, vnímaní světa a moji tvorbu.
Když jsem ji četl jako dítě...byla o tom jak bude život krásny, ve stredním věku mi dodala odvahu k dobývaní Ameriky.
Když jsěm ji četl dětem prišla mi jako reminiscence celého života...až beznádejne dojěmná.

Kniha je o živote pozoruhodného člověka, který byl prukopníkem letectví, objevitelem, dobrodruhem, ale i umelcem.
Jako pionýr letecké pošty prekonal nebezpečí a propojil kontinenty. Se svým letadlem se snažil překonat letecké rekordy a nejednou havaroval.
Napsal krásne knihy a idealisticky bojoval za lepší svět, dokonce i jako válečný pilot. Je autorem Malého prince - knihy, kterou milují lidé na celém světe.

Prezradíte nejakú kuriozitu, ktorá vás najviac pobavila, zaujala alebo prekvapila počas procesu písania knihy?
Hlavní kuriozita byla, že knihu Malý princ napsál v New Yorku, také proto že se nenaučil anglicky a potreboval se vyzpovídat ze svého smútku. Nějakou dobu bydlel na Central Park South , kde bydlel také Miloš Forman a kde po válce bydlel v Essex House i muj profesor Adolf Hoffmeister. To jsou náhody!
Ste úspešný rovnako ako spisovateľ tak aj ilustrátor. Ktorý spôsob tvorby vám osobne prináša viac potešenia a vnútorného naplnenia?
Nechci ze sebe dělat víc než jsem. Neberu se sám jako spisovatel nebo ilustrátor, ale jako tvurce, který se snaží sdělit to co má na mysli...K tomu používa prostředky, které jsou mu k dispozici. Součastí celého procesu je citlivý redaktor a nakladatel. Největší potešení je když kniha přijde na svět a když se vydá do života...to je ten nejhezčí pocit.
Aké sú vaše plány do budúcna? Pracujete už na nejakom novom projekte? A ak áno, prezradíte akom?
Plány do budoucna spřádam neustále...nějak jsem si navykl to tak dělat. V Americe mají jedno přísloví, které bych si měl vzít k srdci a hodí se k Malému princi: "Nezapomeň se zastavit...a přivonět si k ruži".

Nezapomeň se zastavit...a přivonět si k ruži.

Petr Sís je česko-americký autor kníh pre deti a ilustrátor, nositeľ Ceny Hansa Christiana Andersena 2012 (najvyššie medzinárodné ocenenie spisovateľov a výtvarníkov za celoživotnú tvorbu na poli detských kníh).

broken image


Petr Sís sa narodil v Brne, ale od r. 1984 žije v New Yorku, a podľa jeho slov, v jeho živote a kariére boli zlomové tri telefonáty:

Prvý bol v r. 1982 od Maurice Sendaka, autora detských kníh a ilustrátora, kt. ho presvedčil, aby sa presťahoval z Los Angeles do NYC. Tento telefonát bol začiatkom Sísovej kariéry.

Druhý telefonát v r. 1992 bol od Jacqueline Kennedy Onassis. Tá v tom čase pracovala ako editorka vo vydavateľstve Doubleday a inšpirovala ho k napísaniu knihy o jeho detstve v socialistickom Československu Tri zlaté kľúče (The Three Golden Keys).

Tretí telefonát v r. 2003 mu oznámil, že bol vybraný dostať MacArthur Foundation dotáciu. Tá je známa aj ako "genius grant" v rôznych odboroch a Peter Sís je jeden z 5 tvorcov detských kníh, kt. sa tohto prestížneho ocenenia dostalo.
Petr Sís napísal 24 kníh, ilustroval nielen mnohé ďalšie, ale jeho ilustrácie sa objavili aj v časopisoch Time, Newsweek a Esquire. Petrova nástenná mozaika Happy City dokonca zdobí aj stanicu newyorského metra (linka 6, stanica 86th Street).